14.KAPITOLA
Nával otázok sa zväčšoval s každou odpoveďou. "Kráľovná? Prečo zmizla? Aká je medzi nimi súvislosť?" V mojej hlave vreli aj iné otázky. Kde je Belle? Kto ju drží? A čo mama a Josh? Sú... Féri? Potrebovala som objasniť spojitosti medzi jednotlivými aktérmi tohto šialenstva. Arya sa však odmlčala a do izby vstúpil Ángel s čajom. Položil šálky na stôl a spýtavo zdvihol obočie smerom k Aryi. Ich tichá konverzácia sa skončila až Aryiným krátkym prikývnutím a mojou, trošku výbušnejšou reakciou.
"Prestaňte!" prikázala som. Hlas vychádzajúci mi z úst znel panovačne, nepripúšťal žiadne námietky. Obaja súrodenci stŕpli a upreli na mňa zrak. Ángelov pohľad odrážal očakávanie ani čoby bol zvyknutý, že mu rozkazujú o pár storočí mladšie dievčatá, zato Arya bola mierne vydesená. Nečakala som také reakcie, skôr úškrny alebo pretočenie očami. "Už mám po krk nejasností a záhad. Sľúbil si mi odpovede," otočila som sa na Ángela, "ale aj vám pár chýba. Poviem vám najskôr, čo o féroch už viem a vy mi dovysvetľujete zvyšok. A nezabúdajme na Belle." Nikdy som sa nezhovárala s ľuďmi takýmto spôsobom. Poslušne prikývli a Arya si vzala čaj. Spustila som zhrnutie posledných dní.
"Pred nedávnom zmizla Belle, s ktorou sa poznáme od asi 10 rokov, dospievali sme spolu a nikdy som ju nevidela... Neprejavovala sa ako 400-ročná bytosť. Ale vráťme sa k zmiznutiu. Najskôr som si myslela, že je chorá, bohužial, túto domnienku mi rýchlo vyvrátili. Potom sme sa stretli my dvaja. Nerozumela som, o čom točíš, tvoje slová nedávali zmysel. Ibaže v ten deň sa mi snívalo s Belle, akoby sme sa skutočne rozprávali. Dokonca mi povedala, že "ju ruším", hovorila o mojej nadprirodzenej sile. Avšak sen skončil a ja som zostala iba so svojimi zmätenými myšlienkami. Na druhý deň sme odcestovali k mojej pratete, ktorá zjavne vedela o ... Našej predkyni Celestine. Každopádne som sa o nás, Strážkyniach, niečo naučila, hoci nie mnoho, dokonca časť z rozprávky, tradujúcej sa v našej rodine. Z tvojho rozprávania, Arya, chápem, že existuje ríša férov spolu s Portálom do sveta ľudí. A jediný iný priechod vedela vytvoriť Celestine. Vynechala som pár nepodstatných detailov, napríklad denník, kryštálovú ampulku a Cama.
Ángel sa ozval prvý. "To všetko je pravda, až na portály. Schopnosť vytvárať ich je vo vašej rodine dedičná aj keď preskakuje určité pokolenia. Nevieme, prečo nemáte všetci férsku krv. Totiž, Strážkyne sa po prejavení stali férkami, ale ich súrodenci či rodičia nie." Zamračila som sa.
"Takže mama ani brat nie sú nesmrteľní?" U ocina som to chápala, keďže nepochádzal z rovnakej pokrvnej línie, ibaže prečo práve ja som zdedila... Férsky pôvod? Arya pokrútila hlavou. "Netušime, prečo to tak funguje."
Čiže ak prežijem tieto šialenosti, zostanem bez rodiny... Ale aspoň neoddelím od seba rodičov. Potriasla som hlavou. Nejdem sa zamýšľať nad takou ďalekou budúcnosťou. Arya si to asi myslela tiež, pretože spustila z inej strany. "Mala by si niečo vedieť aj o našej ríši. Volá sa Laermia a žijú tam asi všetky druhy férov. Existuje ako...," zamyslela sa a očami hľadala pomoc u brata. "Predstav si ju ako miesto na Zemi, kde sa nedostaneš, pretože existuje v inej časovej rovine. Je to komplikované a málokto to dokáže pochopiť," vysvetlil Ángel. Kývla som, hoci som veľmi nechápala. "Fungujeme ako kráľovstvo, na čele je kráľ s kráľovnou. Sú obklopení rodinou a najmocnejšími vyslancami z každej férskej rasy. Tvoria dvor nazývaný hlavná luernia. Logicky ostatní féri žijú vo vedľajších luerniach alebo teda na dvoroch akoby šľachticov. Je ich päť, vodcovia sú luern a luerna. Zvyčajne vládne pár, kvôli vyváženosti. Keďže nestarneme, vodcovia sa často nemenia, napríklad náš kráľ vládne asi 1000 rokov. Mimochodom, bol to Celestinin otec. Zničilo ho úmrtie jeho dcéry a následné zmiznutie kráľovnej. Totiž, jej kráľovská výsosť sa doslova vyparila v deň smrti svojej dcéry. Kráľ zostal na vládnutie sám, stratil obe milované osoby. Takže je trošku problematické komunikovať s ním."
Srdce mi zovrela ľútosť. Úbohý muž. Stráviť posledných 400 rokov bez dcéry a manželky asi nie je sranda. Hlavne keď ste nesmrteľný a ešte vám pár stoviek rokov ostáva. Jednému som však nerozumela. "Ako ste sa dozvedeli, že je Celestine mŕtva? A prečo zmizla kráľovná?"
Ángel zbledol a v anjelskom výraze Arya sa zračilo pohŕdanie. "Princezná bola takmer vyštvaná. Odlišovala sa od ostatných a oni je to dali pocítiť. Niektorí si to potom aj vyčítali, ale bolo neskoro. Skrátka, s jej silou bola spätá aj časť energie z nášho sveta. Všetci cítili jej odchod. A kráľovná o to viac, že opatrovala jej kryštál," vysvetľovala Arya. Keď hovorila o tých, čo si vyčítali Celestinin útek, pohľad mi zaletel k Ángelovej bledej tvári.
"Kryštál je náš symbol, zjaví sa pri narodení. Ak bude dieťa slabé alebo priemerné, zmizne. V prípade, že bude oplývať veľkou mocou, zhmotní sa do prívesku a je potrebné ho opatrovať. Jeho zničenie je ako bodná rana do hrude. Môžeš to prežiť, ale skôr nie."
Tak mi napadlo... "Máte niečo také aj vy dvaja? A Belle?" Synchronizovane prikývli. "Ale nenosíme ho na krku, určite nie pri neopatrnosti ľudí," dodal Ángel. Zaujímalo by ma, kde sú tie ich a prečo môj mala práve teta Evelyn.
"Na čo sú dobre?" opýtala som sa. Vzápätí mi to docvaklo. "Udržiavajú rovnováhu, je tak?" Arya kývla. "Celestinin sa zničil hneď ako umrela a kráľovná... Zmizla. Nikto nevie kam ani prečo. Navyše krá ju hlboko miloval, jeho smútok je takmer nekonečný. Snaží sa ďalej viesť Laermiu, ale je to ťažké. Pomaličky upadá. Všimli sme si, že niekedy ubudne ďalši energia, ktorá ju udržiava v chode. Myslím si, že je to spojené so smrťou Strážkyne. Hoci neboli v našej ríši, tvorili jej súčasť." V Ángelových očiach sa blysli slzy. Samozrejme, jeho domov umiera, ale... Počkať. "Ako si sa tu dostal?" Portál je uzavretý už vyše 400 rokov a Ángel neprešiel s Belle a Celestine. Unikali mi podstatné detaily.
Fér prikývol. "Čo vieš o predošlých Strážkyniach?" odpovedal protiotázkou.
Pozorne som sa na neho zahľadela. Jeho črty však neskrývali vypočítavosť, odpoveď mu mala pomôcť pri vysvetľovaní. Nech pôsobil akokoľvek dôveryhodne, neodkryla som všetky karty. "Veľa nie."
Krk som mala vyprahnutý, vzala som si teda bylinkový čaj a uprela zrak na Ángela, zabratého vo vlastných myšlienkach. "Rina, mám dar premietania. Pomocou dotyku ti viem v mysli ukázať svoje spomienky, ak teda chceš. Myslím, že lepšie pochopíš môj príbeh, ak ho uvidíš." Ponúkol mi svoju dlaň.
Hm... Nechať Aryu s mojím bezvládnym telom? Snažila som sa rýchlo vyhodnotiť situáciu, ale zvedavosť prekričala rozumné myšlienky. Znova som si pripadala ako Alica, ovládaná zvedavosťou, rútiaca sa do problémov.
Položila som ruku do Ángelovej a zavrela oči.
Komentáre: