7.KAPITOLA - Nevystopovateľný

    Na tvári som zacítila teplé slnečné lúče. Pomaličky som pootvorila ťažké viečka a uvidela za oknom s odtiahnutými závesmi jasné vychádzajúce slnko. Žiarilo tak silno až som ich musela znova zatvoriť a obrátiť hlavu na opačnú stranu. Ešte stále som napoly spala a toľko svetla na mňa bolo jednoducho moc.
"Pozrime sa, Šípková Ruženka sa prebúdza!" skonštatoval známi ironický hlas.
Znova som otvorila oči. Na stoličke pri mojej posteli sedel Leo a usmieval sa na mňa. Aj napriek úsmevu a pre mňa nevysvetliteľnej radosti v jeho očiach som si všimla tmavé kruhy pod jeho očami. Všeobecne vyzeral, že toho dnes v noci moc nenaspal, okrem kruhov pod očami mal až nezvyčajne strapaté vlasy a na sebe mal staré vyťahané tričko a tepláky. U niekoho kto sa tak stará o svoj vzhľad to bolo vcelku nezvyčajné.
"Nevolaj ma tak." zaprotestovala som rozospato. Oči mi padli na hodiny: '6:30! Pravdepodobne som spala celú noc a napriek tomu sa cítim rovnako unavená ako včera, ak nie viac. Aby toho nebolo málo celú noc ma prenasledovali akési čudné sny. Keď nad tým tak uvažujem kedy som si vlastne šla ľahnúť??'
"Em! Ani nevieš ako sme sa o teba báli!" spoza dverí pribehla Ella a objala ma tak silno, že som takmer nemohla dýchať.
"Prečo? Čo sa vlastne stalo?" opýtala som sa nechápavo.
"Nepamätáš sa? Boli sme v Snovej ríši, preniesla si nás do svojej spomienky, lenže potom sa tam zjavil ten muž v ochrannom plášti a keď sme ho prenasledovali stratila si vedomie... Otca stálo dosť veľa práce dostať ťa odtiaľ." vysvetľovala.
'Nie! Takže to všetko nebol len sen a naozaj sa to stalo?!' "Myslela som, že sa mi to len snívalo." odpovedala som úprimne.
"Bohužiaľ nie." vzdychla si Ella.
"Emily, tak hrozne ma to všetko mrzí. Keby som bol len tušil čo si videla nikdy by som od teba nežiadal aby si nás tam preniesla. Prepáč mi to prosím ťa, mal som ťa pred všetkým chrániť a namiesto toho som ťa sám vystavil nebezpečenstvu."
Bol to Josh, ak sa mi predtým Leo (a vlastne aj Ella) zdal vyčerpaný neviem čo bol potom on. Na sebe mal to isté čo včera, pod očami mal výrazné šedé kruhy, všetky vrásky akoby sa mu boli náhle prehĺbili a inak vždy upravené vlasy mu dostávali na všetky strany.
"Neobviňuj sa bola to moja chyba, že som ti nepovedala o všetkom...V tej chvíli som mala pocit, že by si ma považoval za blázna. Teraz už viem, že tajiť niečo bola blbosť....Ale tak aspoň som si jednu noc poriadne pospala keď už nič iné." snažila som sa ho utešiť aj keď to posledné malo od pravdy ďaleko.
"Nebola to len jedna noc." zamrmlal skoro nepočuteľne Leo.
"Čože?" spýtala som sa zaskočene.
Ella ma chytila za plece: "Bola si mimo dva dni."
"Čo?! Zas si zo mňa robíte srandu, že?"
"Bohužiaľ nie, práve preto sme sa o teba tak báli... Ten muž v plášti mal na sebe silné ochranné kúzlo. Zázrak bol už len to, že si nestratila vedomie hneď ako si ho vo svojich spomienkach uvidela... Tieto kúzla sú veľmi nebezpečné a nepredvídateľné. Keby som len bol tušil..." Josh aj naďalej bral celú vinu na seba, akoby ma ani nebol počúval.
"Nemal si to ako vedieť." Zopakovala som. "Bola to moja chyba, že som ti o ňom nepovedala a tak som musela niesť následky. Najviac ma mrzí to čím ste si kvôli mne museli prejsť vy." Zrazu som bola hrozne vyčerpaná akoby ma čo i len letmá spomienka naňho oslabovala, ale robila som všetko pre to aby som to nedala najavo.
"Keď sa to stalo nevedela si to čo vieš teraz, je jasné, že sa ti to čo si videla zdalo šialené. Aj keď tipujem, že to sa ti asi zdá stále." Ella sa na mňa chápavo usmiala a aj som jej úsmev opätovala.
Keď som sa usmiala moja únava bola asi zjavnejšia ako predtým, pretože Ella akoby pochopila ako sa cítim a vstala s tým, že by ma mali nechať ešte chvíľu oddýchnuť a že mi potom prinesie čosi pod zub. Za čo som jej bola veľmi vďačná.
Hneď ako sa zavreli dvere ja som zavrela oči a upadla do, tento krát, bezsenného spánku.

...

"Emily. Preber sa." niečia ruka mnou triasla v snahe prebudiť ma. Ospalo som otvorila oči a uvidela Ellu, ktorá sa ku mne skláňala s nejakou šálkou. "Už je takmer večer. Tu máš napi sa, toto by ťa malo postaviť na nohy."
Automaticky som vzala šálku s tým, že sa idem napiť. No hneď ako sa mi dostala ku perám zbadala som, že je plná nejakej krikľavo fialovej tekutiny. Trochu som ju odtiahla a podozrievavo som sa na ňu zadívala. "Čo je to?" vyzvedala som s pohľadom stále upreným na šálku.
"Čosi medzi liečivým elixírom a energeťákom. Namiešal to otec." vysvetlila mi Ella s úsmevom (aj keď trochu umelým).
Na nič ďalšie som sa jej už nepýtala a obrátila som do seba celý obsah šálky. Napriek svojej zvláštnej farbe chutila tekutina ako obyčajný bylinkový čaj.
Ella mi zobrala z ruky prázdnu šálku a položila ju na nočný stolík vedľa tácky s čajom a sendvičmi. 'Zaujímalo by ma kedy to sem priniesla.'
"Chvíľu potrvá kým to začne účinkovať." povedala.
"Josh sa stále trápi tým čo sa stalo?" spýtala som sa bez rozmyslu. Túto tému som síce načínala nerada, ale potrebovala som to vedieť.
Ella sklopila zrak a ja som vedela, že pýtať sa na to bola chyba. Už som s tým však nemohla nič urobiť. 'Keby som tak radšej najprv myslela a až potom hovorila!' nadávala som samej sebe. 'Jasné, že sa trápi. Ako mu mám vysvetliť, že je to hlavne moja chyba?'
"Keď sme od teba odišli s Leom sme ho donútili aby si na chvíľu ľahol ale už je znova hore." Pokračovala bez toho aby sa na mňa čo i len pozrela. "Nevieš koho si videla, že nie Em? Bol to jeden z Temných. Podľa plášťa vysoko postavený. Kto to presne nevieme. Jeden zo znakov na jeho plášti bol určený na ochranu pred vystupovaním. Keď sme ho v tvojej spomienke videli a začali sme ho prenasledovať, začal účinkovať. V plnej sile ho však chrániť až keď sa chystal prejsť portálom. Nebyť toho v portáli by sme mohli vidieť záblesk toho kam sa chystal preniesť." Až teraz sa na mňa znova pozrela a v očiach sa jej zaleskli slzy. " Ochranné kúzla ako toto bývajú nepredvídaľne silné. Chápeš? Mohlo ťa to zabiť Emily, je zázrak, že si z toho takto vyviazla. Keby si sa neprebrala neviem..." hlas sa jej zasekol a ona na mňa uprela červené oči, z ktorých sa jej jedna za druhou kotúľali slzy.
Nahla som sa k nej a objala ju. Keď som ju takto videla aj mne sa tisli slzy do očí. "Ale prebrala som sa. Nič sa mi nestalo." utešovala som ju cez slzy. Až teraz som si naozaj uvedomila ako blízko som bola smrti a prebehol mi z toho mráz po chrbte.

Komentáre: